Aké je to stať sa otcom

Dátum: 10. decembra 2018

Kategória: Mudrovačky, O rodine

Jedného pekného dňa sa pozriete do zrkadla a zistíte, že to nie je sen. Všetko sa zmenilo príliš rýchlo. Nič už nebude také ako predtým. Všetci naokolo vám to hovorili, a predsa ste si z toho celý čas len a len uťahovali. Prišiel ten deň, keď namiesto toho, aby ste šli s kamarátmi na pivo, futbal, na túru alebo len tak niekam von sa skončili. Teraz je na svete niečo omnoho krajšie. Niečo, čo vám bude brať takmer celý voľný čas. A viete, čo je na tom najkrajšie? Vám sa to bude páčiť a nájdete v tom zmysel života. Toto znamená stať sa otcom.

Ešte predtým, ako si k nám prišla

Pozrime sa nato pekne od začiatku. Každý z nás má na výber. V dnešnom svete je všetko dostupné a je len na vás ako sa rozhodnete. Chcete cestovať? Môžete. Chcete zarábať veľké peniaze a mať skvelé kariéru? Môžete. Chcete mať len svoj pokoj? Môžete. Chcete mať rodinu? Môžete. Je to len na vás, čo si zvolíte. Chceli by sme všetko naraz? Chceli. Bohužiaľ je veľmi ťažké mať všetky z týchto vecí, ale treba sa o to pokúsiť. Stojí to však veľa úsilia.

V našom prípade to bolo jednoduché. S manželkou sme si, ako ľudia neskutočne sadli. Mali sme toho veľa spoločného. Dokázali sme sa hodiny rozprávať, prechádzať a robiť hlúposti. V svojej podstate je to taký malý blázon, ktorý neváhal za mnou cestovať do USA a to sme spolu chodili len mesiac. Jednému kamarátovi som raz povedal, že túto ženu si raz zoberiem za ženu. Ani som len netušil ako blízko budem ku pravde. Prešli 3 roky “randenia” a povedali sme si svoje ÁNO. Za tie 3 roky sme si toho veľa preskákali a ja som vedel, že toto je žena, s ktorou chcem raz zostarnúť a stráviť po jej boku celý život.

Postupnými krôčkami vpred

Najprv sme si skúsili spoločné bývanie. Už vtedy sme nejako tušili, že sme jeden druhému súdení a nerozhodli sa cestou experimentovania po rôznych prenájmoch. Rovno sme nabehli do banky a po menších patáliách sa nám podarilo vybaviť hypotéku. Pre mladý pár často krát nie je iná možnosť. Na 30 rokov sme upísaní a systém nás už má vo svojich chápadlách. Po pol roku spoločného bývania som Niku požiadal o ruku. Svadbu sme mali do roka a do dňa. Akcia ako sa patrí. Len mi zabudli povedať, že na svojej svadbe si ukrátení o toľkú zábavu, lebo musíš stále niečo riešiť. Ale všetko dopadlo, ako malo a napriek dlhým prípravám a mnohým zmenám sme si našu svadbičku užili.

O pol roka mi manželka oznámila, že čakáme bábätko. Bolo to presne na Vianoce. Môžem si vôbec krajší darček vôbec želať. Skutočne som z toho bol trošku v šoku. Síce sme sa o bábätko snažili, ale takáto správa asi každého dostane.

9 mesiacov čakania

Od prvých kontrol u lekárov to šlo neuveriteľne rýchlo. Bohužiaľ sme museli stále niečo riešiť a nie vždy to boli príjemné záležitosti. Už po druhom mesiaci nastala panika a manželka šla na rizikové tehotenstvo. Radšej nech je v pohodlí domova, ako by sme si mali potom niečo vyčítať. Ako bruško rástlo, tak sme sa aj mi vyťešovali. Keď už sme si mysleli, že je relatívne kľud, tak manželka dostala Salmonelu. To som vôbec nechápal. Celý čas si dávala pozor. Ani vlastne nevieme z čoho to mohla dostať. Niekedy sú veci jednoducho nevyspytateľné. Týždenný pobyt v nemocnici jej určite nepridal na pohode. Celý čas sme sa báli, či to bábätku nejako neublíži. Našťastie sa nič také nestalo. Všetci traja sme to zvládli.

Blížime sa ku finále

Čím bližšie sme boli k samotnému pôrodu, tým viac som stresoval. Manželka už tiež chcela mať všetko za sebou. Pri jej 50 kilogramoch, mala zrazu na sebe o 10 kilogramov väčšiu váhu. Zmeny nálad a iné príznaky samozrejme tiež boli. Tým si asi prejde každá mladá rodinka. Poviem vám, to čakanie teda vôbec nie je príjemné. Najväčšiu chybu sme spravili to, že sme všetkým povedali približný dátum pôrodu. 2 týždne predtým nám všetci začali vyvolávať, vypisovať, či už. Slovo “UŽ?” sa stalo synonymom posledných týždňom. Druhý krát už takúto chybu nespravíme. Nakoniec sa ku nám našej malej Emke moc nechcelo a prenášali sme 10 dní. Návštevy nemocnice takmer na dennom poriadku, či je všetko v poriadku. Malinká si asi chcela počkať na nejaký pekný dátum.

Ísť, či neísť ku pôrodu?

To bola ďalšia dilema. Každý deň som nato mal iný názor. Nejako som negooglil, čo ma tam vlastne čaká. Nechával som si to na vlastný pocit. Tým, že sme prenášali, tak sme mali termín v nemocnici, kedy máme prísť na takzvané “vyvolávanie pôrodu”. Samozrejme, že som s manželkou šiel do nemocnice. Povedal som si, že keď už som pri nej, tak ostanem aj naďalej. Úprimne poviem. Bol som rád, že môžem byť pri nej. Aspoň som bol v obraze, čo sa deje. Neviem si predstaviť, že by som tie hodiny stál v čakárni. Takto som bol pri nej a mohol jej poprípade pomôcť. Už ráno som vedel, že to nebude nič jednoduché. Prijali nás do nemocnice a nechali nás čakať asi 2 hodiny, kým niekto prišiel. Potom sme sa dozvedeli, že manželku už nebudú posielať na izbu a ostane na sále. Ďalšie čakanie, kým príde doktor a rozhodne, čo sa bude diať.

O dvanástej na obed nám dali vyvolávačku. O pár chvíľ začali kontrakcie a potom to už malo všetko rýchly spád. Je tam taký krásny prístroj, ktorý meria silu kontrakcii. Ja som manželku hecoval, že teraz je veľká teraz je to super. Po chvíľke môjho blbnutia na mňa zhúkla, že to nie je moc vtipné. Radšej som prestal. Po asi dvoch hodinách som už videl, že toho má plné zuby. Vtedy sa rozhodla zobrať epidurálku. Potom ako táto čarovná vecička zabrala sa manželka na mňa prvý krát toto poobedie usmiala. Malá Emka sa nám narodila až večer. Stál som pri svojej žene až do samotného konca. Vtedy ma radšej poslali preč. A som zato rád. Trošku sa nám pôrod skomplikoval, ale Emka aj s manželkou to nakoniec obe zvládli a sú zdravé a krásne. Na ten pocit, keď som malinkú prvý krát videl nikdy nezabudnem.

Aké je to stať sa otcom? Slovkom na záver

Bolo to krásnych 9 mesiacov. Celý ten čas sme dúfali, aby to všetko dobre dopadlo. Prešli sme si aj zlými dňami, ale aj tými krásnymi. Po tomto všetkom sa na manželku pozerám už úplne inak. Celý náš vzťah sa posunul a stal sa oveľa pevnejším. Ak mám pravdu povedať som rád, že som všetko ostatné dal na druhú koľaj a celé tehotenstvo sa snažil byť pri nej. Stať sa otcom je krásny pocit. Najkrajší deň v mojom živote. Ten okamih, keď prvý krát vidíte to malé stvorenie. Keď si ho prvý krát chytíte do rúk. Neskutočná záplava emócii. A poviem vám aj slzička mi vyhrkla. Na záver. Ľudia nebojte sa a množte sa.