Folkušovská sedmička - pretek č. 3

Dátum: 10. júla 2019

Kategória: O premene

Po dlhšej dobe opäť na štartovacej listine. Je to smutné, ale od posledného behu, na ktorom som sa zúčastnil ubehli 4 mesiace. Jednoducho nebolo času si ísť zapretekať a zmerať sily s inými bežcami. Víkendy mi vyplnil futbal a rodinná turistika. Keďže som mal konečne aspoň jeden deň voľný, tak som sa rozhodol ísť zabehnúť do krásnej turčianskej obce Folkušová. Tam sa konal už tradičný beh.

Folkušovská sedmička

Zrejme už žiadnemu Turčanovi netreba zvlášť predstavovať toto tradičné bežecké podujatie. Folkušovská sedmička sa koná už neuveriteľný 23. ročník. Tento rok na jej štart postavilo viac ako 130 bežcov. Zúčastnili sa bežci z celého Slovenska, dokonca jeden bežec zo Španielska. Veľkým prekvapením bola aj pani, ktorá celý beh tlačila kočík so svojimi dvomi malými deťmi (klobúk dole, ale človek sa niekedy pýta, kde už je tá hranica, kam človek nevlezie).

Ja som Folkušovskú sedmičku bežal už niekoľko krát. Vždy som mal čas tesne nad 30 minút a tak som s tým chcel niečo spraviť a možno sa aj trošku zlepšiť. Naposledy som pretekal pred 2 rokmi a bolo z toho veľké sklamanie s časom 35:47. Doteraz najhorší čas. To bola hranica, ktorú som chcel pokoriť.

Ako prebiehala Folkušovská sedmička?

V sobotu bolo krásne slnečné počasie. Na mňa bolo až moc teplo, ale aspoň niečo vypotím. Štart bol síce naplánovaný na 16:00, ale aj tak stále pieklo. Ešte pred štartom som sa registroval a dostal číslo 98. Zaplatil symbolické 3 eurá. Keďže som beh poznal nechcel som to prepáliť úplne od začiatku. Trať je poriadne prudká. Už od štartu bežíte do mierneho kopca. Na konci Folkušovej príde prudké stúpanie, ktoré sa tiahne takmer kilometer popri cintoríne. Za ním nasleduje mierny oddych a niekoľko 100viek metrov bežíte po rovinke. Tu sa po iné roky nachádzala aj jediná občerstvovacia stanica, ale tento rok som ju nenašiel. Škoda, lebo v tom teplom počasí by som možno pohár vody uvítal. Následne celá trať klesá. Najlepšie miesto, kde sa dá zabrať. Bohužiaľ niekedy (tak ako mne tento rok) sa stane, že vám pri behu dole kopcom vytuhnú nohy.

Od tohto momentu som sa trápil a to som ešte vedel, že sa musím zase vrátiť späť hore na zvážnicu. Ďalšia vec, čo ma prekvapila bola, že zbeh viedol po iné roky krásnym lesom. Len zmizol. Zase raz zmizol kúsok našej krajiny. Aspoň, že pri behu nahor sme boli stromami chránení. Miestami som do kopca už len klusal a bol na pochybách, či nezačnem kráčať, tak ako bežci okolo mňa. Nakoniec som to zvládol a v slabom tempe dobehol na zvážnicu. Vedel som, že teraz ma čaká už len zbeh naspäť do dediny. Preto som to opäť trošku napálil a tempo som sa snažil držať až do cieľa, čo sa mi aj podarilo.

Nakoniec z toho bolo umiestnenie v strede štartovacej listiny. Taký môj priemer. Trošku som bol aj sklamaný, ale čas na úrovni 33 minút nie je zlý na 7 kilometrový beh (a skutočne meria 7 kilometrov – to je otázka). Každopádne som sa od minulého pokusu zlepšil o 2 minúty. Aspoň malá náplasť na srdce. Nič hrozné sa nedeje. Ešte musím podotknúť, že deň predtým sme mali stretávku zo strednej školy, takže som nebol úplne fyzicky fit a opäť raz ma pred behom trápila achilovka. Nemám ju stále doliečenú. Ale to sú len zbytočné výhovorky.

Bol to krásny beh a ja som si ho poriadne užil. Až na prekvapenie. Síce som mal aj krízu, ale zvládol som ju. Prvý borec to zabehol za 21:26 a prvá žena za krásnych 26:56. Takže máme, čo zlepšovať. Ale na takéto výkony si budem musieť ešte počkať. A hlavne potrénovať. Po behu som sa rýchlo ovlažil v potoku, ktorý vedie cez obec a zamieril ku guľášu. Usporiadateľ p. Šavol neklamal. Guľáš z diviny bol skutočne výborný a chutilo aj jedno zaslúžené pivko.

Vidíme sa o rok Folkušovská sedmička.