Je tažké prísť do cieľa, ale nie nemožné...

Dátum: 10. júna 2019

Kategória: O premene, Mudrovačky

Bol to prvý beh od môjho “zranenia”. 3 týždne nič nerobenia si vybrali svoju daň. Doslova som prespal celý jeden mesiac a taký boj aj výsledok. Ledva som vybehol na kopec. Fučal som ako slon, srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Sadol som si na trávu, vychutnával západ slnka nad Martinom a začal rozmýšľať. Čo sa to vlastne stalo? Už je to pol rok, čo som sa rozhodol zo sebou niečo urobiť. Ubehlo to poriadne rýchlo a cítim sa 100 krát lepšie, ako pred pol rokom. Ale predsa toto je stále málo. Zhodil som už 13 kilogramov, nabehal 100-vky kilometrov a predsa tomu stále niečo chýba. Ako to posunúť na iný level, aby som to urýchlil. Netrpezlivosť je hrozná vlastnosť. Nikdy nebola mojou cnosťou. V tom som začal pochybovať. Má to celé vôbec význam. Má vôbec význam ďalej pokračovať?

Mnohí ľudia sa pokúšajú žiť lepšie a hlavne zdravšie. Na začiatku som ani ja nebol iní. Možno je toto môj strop a ďalej to už nepôjde. Najlepší bežec na svete zo mňa nebude, ani vyrysovaný nikdy nebudem. Tak, čo vlastne chcem? Nestačí už? Dosiahol som pekné číslo, cítim sa lepšie, okolie ma vnima lepšie. Možno je na čase si dať pauzu alebo nie? Hlava niekedy nefunguje, ako má. Ja som úplne prepásol celý mesiac. Flákaním a podvádzaním som pribral. Prvýkrát odkedy som s tým celým začal. Vtedy človek začne o sebe samom pochybovať. Má to význam? Kde sa chcem dostať? A čo je dôvodom týchto mojich obáv, či to dobojujem do úspešného konca?

#1 Zlenivel som?

Jeden z mnohých dôvodom, prečo nie som úspešnejší. Lenivosť – strašná vlastnosť. Všetci ju v sebe máme. Lenivosť je to, čo mi bráni napredovať a dostávam sa do stagnácie. Omnoho častejšie podvádzam v stravovaní. Respektíve, ani nie tak v stravovaní, ako v masívnom pojedaní sladkostí. To je moja “úchylka”. Snažím sa každý deň držať v kalorickom deficite a potom si zadelím dobošku. Škoda reči. Zlenivel som v behaní. Omnoho ťažšie sa musím dokopať, aby som vypadol z domu a išiel behať. Beh bol moja priorita a začal som ju zanedbávať. Ani sám neviem, čím to je. Je dôležité si priznať, že som zlenivel. Bohužiaľ vlastná lenivosť ma nedostane, tam kde chcem byť. Preto musím vstať z toho môjho tlstého zadku a ísť makať.

#2 Hlava neposlúcha – uspokojil som sa?

Vedel som, že to bude celé o hlave. Tá ma nejako prestala neposlúchať. Zasekol som sa. Poľavil som a ide to už oveľa ťažšie. To ma celé frustruje. Musím sa vrátiť späť k tým malým krôčkom, ktoré je potrebné robiť, aby som sa dostal do cieľa. Je pekné, že som zhodil pár kilogramov, ale nie som na konci. Je pekné, že ma ľudia chvália, ale nie som na konci. Je pekné, že je mi veľké oblečenie, ale nie som na konci. Uspokojenie prinieslo stagnáciu. Hlava je základ celého môjho snaženia a je strašné, že práve tá neposlúcha. Presne viem, čo mám robiť a napriek tomu podvádzam a chcem si to uľahčiť. Lenže tým si to celé len zhoršujem a odďaľujem môj cieľ a úspech.

#3 Strata motivácie?

Niekde som čítal, že: “Niečo začať je jednoduché, dokončiť to je omnoho ťažšie.” Z toho dôvodu musím byť trpezliví a ochotní vidieť koniec – výsledok. Ísť si za ním a neprestávať až kým ho nedosiahnem.  Úspech sa nikdy nepríde cez noc. Čokoľvek, čo stojí za to potrebuje čas a mnoho úsilia. Stovky nabehaných kilometrov, desiatky kilogramov zjedenej zeleniny a ovocia. Mesiace vyhýbania sa sladkému a všetkému nezdravému. Ale prečo vlastne? Prečo človek nemôže robiť všetko, čo chce. Jesť, čo chce. Baviť sa ako chce a pritom byť zo sebou spokojný? Je to veľmi komplikované. Rozmýšľam, či má význam pokračovať a ďalej sa “trápiť”. V tom sa vždy vrátim k tomu, čo som riešil na začiatku. Mám predsa malú dcérku a nechcem pred ňou vyzerať ako mrož a nechcem, aby za mňa hanbila. To je tvoja motivácia, ty lenivec.

#4 Uprednostnil som moju komfortnú zónu?

Moja komfortná zóna. Miesto, kde sa cítim bezpečne a pohodlne. Aj keď je táto komfortná zóna z času na čas potrebná, pobyt v nej v konečnom dôsledku vedie k stagnácii a niekedy môže viesť k návratu do stavu pred zmenou. Nikdy nebudete schopní rásť a rozvíjať sa, ak zostanete na jednom mieste. Je ľahšie prežierať sa, nedávať si pozor a jesť veľa sladkého. Je ľahšie neisť behať, neisť na tréning, ostať doma s rodinou. Ale môjmu snaženiu to nepomáha. Dokop sa a zdvihni zadok.

#5 Začal som sa vzdávať príliš ľahko?

Všetci máme tie chvíle, kedy môžeme všetko vyhodiť von z okna. V skutočnosti, tento pocit môže trvať deň alebo aj  týždne. Ide o to, že úspech nie je jednoduchý. Je to časť cesty. Len preto, že veci teraz nie sú práve ideálne a bolia neznamená, že by ste sa mali vzdať svojich nádejí a snov. Malé krôčiky. Krok po kroku. Prišiel prvý zádrhel, prvé menšie sklamanie a ja som začal o celom mojom snažení pochybovať. Možno je aj dobré, že napíšem tento článok, aspoň sa ku nemu budem môcť vrátiť a vždy si ho vtĺkať do hlavy. Toto je len prvý z mnohých kritických momentov v mojom úsilí. V takýchto chvíľach sa rozhoduje, či bude človek úspešný alebo nie.

#6 Zdá sa mi, že jem každý deň to isté

Ako som v januári upravil svoj jedálniček, veľa vecí sa zmenilo. Kilogramy išli pekne dole a ja som bol spokojný. Tak čo sa stalo? Asi je problém aj v tom, že každý boží deň jem takmer rovnaké jedlá. Vo väčšine dní mením len obed a raňajky, desiata, olovrant a večera sú rovnaké. Možno aj z toho dôvodu som sa akosi zasekol. Telo má už asi dosť presnidávok, kalerábov, mrkvy, pomarančov, jabĺk, knackebrockov a iných vecí. Potom sa skôr uchýlim k pojedaniu sladkostí. Asi by som si mal robiť pestrejšie jedlá. Je načase oprášiť recepty z internetu a použiť trošku kreativity do prípravy jedál.

# Slovkom na záver

Bodov, v ktorých viem opísať: “Prečo to nejde”, by mohlo byť veľa. Tu som vypísal len pár z nich. Najdôležitejšie je, že si uvedomujem, kde ma tlačí topánka. Kde robím tie najväčšie chyby, ktoré ma brzdia v tom, aby som schudol. V tom, aby som bol úspešný. Táto moja premena je celoživotný proces. Zatiaľ sme len na začiatku, aj keď už mám skoro 30 rokov, tak sa stále len učím. Ako som už nespočetne veľa krát písal. Všetko je len a len o mojej hlave. Nič viac, nič menej. Bojujeme ďalej a pokračujeme v plnení cieľa.

Ďalšíe články v tejto kategórii

Začiatok mojej cesty

Všetko sa zmenilo, keď sa nám narodila naša krásna dcérka. Obrátil sa nám na svet celý svet. Už som nechcel byť tým tučnučkým chlacom, ktorý za nou nebude vedieť vládať. A tak som a rozhodol urobiť zmenu vo svojom živote.