Júnové snaženie prináša svoje ovocie

Dátum: 4. júla 2019

Kategória: O premene

Potom ako som v apríli pribral som sa už nechcel vracať späť, tam kde som bol. Z toho dôvodu som sa snažil v máji a hlavne teraz v júni poriadne zabrať. Všetko to makanie skutočne prináša svoje ovocie. Jún bol krásny. Počasie sa zlepšilo, slniečko svietilo, prišli poriadne horúčavy, ktoré nám už ohlasujú príchod leta. V júni sme toho zažili veľa. Bol to krásny mesiac plný nových vecí a očakávaní. Poďme sa teda pozrieť, čo nám tento mesiac priniesol.

Skončila nám sranda liga

V júni nás čakali posledné 3 futbalové zápasy. Dalo by sa povedať, že o všetko podstatnom už bolo rozhodnuté. Z našej ligy postupovali do “päťky” Vrútky, naše mužstvo sa umiestnilo na peknom 2. mieste a o vypadávajúcom už tiež bolo rozhodnuté. Takže sme si posledné 3 “majstráky” v sezóne užili. Najprv sme naložili Blatnici (5:1), potom sme naložili vonku Dubovému (5:0) a na záver sme naložili ešte aj Trebostovu (7:2). Pekný záver sezóny sme poriadne oslávili. S futbalom v Drážkovciach sa lúčil Pišťa Pleško a najlepšieho kanoniera ligy vyhral úplne zaslúženie náš Lukáš Čiliak. Konečne odbudla jedna (starosť) radosť a aspoň na pár týždňov si od futbalu odpočiniem. Alebo nie?

Koniec sezóny treba poriadne osláviť

MRSR v malom futbale v Piešťanoch

Nakoniec som si od futbalu úplne neoddýchol. Týždeň po skončení veľkého futbalu nás ešte čakali Majstrovstvá Slovenska v Malom futbale v Piešťanoch. Boli sme vylosovaný do skupiny B a našimi súpermi boli mužstvá zo Zvolena, Košíc, Žiliny a Prešova. Na tieto majstrovstvá sme náš tým poriadne omladili. Prišlo až 6 nových hráčov, ktorí za Citrón nikdy nehrali. To bol asi aj kameň úrazu.

Futbal dobrý, výsledky žiadne. Celý turnaj sme hrali pekný futbal. Behali sme, dobre bránili, dostávali sme sa do šancí, ale v každom zápase tomu niečo chýbalo. Doplácali sme na to, že sme zahadzovali príliš veľa šancí a potom spravili 1 – 2 chyby vzadu a súperi naše zaváhania okamžite potrestali. Bohužiaľ sme prehrali všetky zápasy a šli domov. Najprv na penalty so Zvolenom (3:2), následne o gól so Žilinou (2:1), o gól s Prešovom (2:1) a posledný zápas, v ktorom nám už o nič nešlo sme vypustili a dostali nakladačku 6:2 od Košíc. Bol to pekný turnaj, ale príliš krátky, aby sme si ho užili. Možno o rok, ak sa kvalifikujeme.

Konečne sme vytiahli naše bicykle

Je to neuveriteľné, ale s Veronikou sme si kúpili nové bicykle (ja pred 3 rokmi a ona pred 2 rokmi) a vôbec sme ich nestihli zabehnúť. Polovička otehotnela a potom sa jej už voziť nedalo. A tak nám väčšinu času odpočívali v pivnici. Konečne prišlo pekné počasie a obaja sme si chceli poriadne zamakať do kopčekov. Naša prvá bicyklovačka smerovala na Delo pod Martinkami. Pekný výšlap, riadne sme sa spotili a urobili nejakých 20 kilometrov z prevýšením 600 metrov. Ráno sme to cítili v nohách a hlavne naše zadočky nám dali vedieť, že sme dlho nebicyklovali.

Druhou zaberačkou bol náš prvý pokus o cyklovýlet na Kráľovu studňu. Malinkú Emku sme zverili do rúk manželkinej mamine a vyhrali sme sa poobede okolo 4-tej smerom na Šturec. Odtiaľ sme mali naplánovaný cyklovýšľap. Trošku sme to podcenili a mysleli sme si, že to bude ľahšie a hlavne rýchlejšie, lebo ma čakala nočná smena. Nakoniec sme sa dostali až do cieľa a bol to pekný výlet s celkovou dĺžkou 25 km a prevýšením 600 metrov. Výhľady z okolia Kráľovej studne sú skutočne krásne. Celá trasa sa nám veľmi páčila. Určite si ju ešte zopakujeme. Aby toho nebolo málo tak sme šli na bicykle ešte dvakrát. Tento krát “iba” v okolí Martina. Najprv sme hľadali starú kúriu pri Necpaloch a podarilo sa.  Boli z toho pekné fotečky. 26 kilometrov v nohách a na druhý deň som šiel s kamarátom do Havranova. Ďalších 45 kilometrov. Cyklosezónu sme pekne zahájili. Verím, že to bude ešte veľa pekných cyklo potulkov.

Turistika a iné behy v júni

Okrem našich cyklo potuliek sme stihli aj nejaké tie malé túry. Tento krát už s malou Emkou v nosiči. 1. júna sme vybehli prvý krát všetci traja na Kľačiansku Maguru. Bol to jednoducho krásny výlet. Malinká Emka na mne zaspala a driemala až nad lúku. Mali sme celkom svižné tempo, a tak sme to stúpanie zvládli rýchlo. Bohužiaľ malo to aj svoju daň. Boli sme s Emkou úplne prepotení. Ešte sme nejako nevyriešili problém s potením, keď ju na sebe nosíme. Na Magure sa zbierali ľudia, ale bolo pekne a tak sme mali celú chatu len pre seba, lebo väčšina ostala von. Dali sme si malé občerstvenie (polievku a placky). Užili si krásne výhľady, trošku si odpočinuli a zamierili naspäť. Nakoniec z toho bol krásny výlet. A že bábätká nepatria na hory. Naša malá Emka bude pravdepodobne turista po rodičoch.

Skúsili sme aj túru na Lysec

Bohužiaľ Lysec sme trošku prestrelili. Táto túra nám vôbec nevyšla. Od rána sa polovička celkom naháňala, aby sme mali všetko pripravené a z odstupom všetko stihli. Nakoniec sa nám to aj podarilo a o deviatej sme vyrazili sme Lysec. Ja som bol znechutení už od prvých metrov. Malú Emku som mal na sebe. Už ráno bolo okolo 25 stupňov. Takže sa mi “úžasne” šľapalo do kopca. Navyše všade na okolo bola asi metrová tráva a vtej tráve samé ovady. Postupne som začal frfľať. Asi po pol hodinke sa zobudila aj malá Emka a začala byť nespokojná. Pravdepodobne z toho, že som ju celú prepotil. Našťastie sme boli v lese a v akej takej ochrane pred slnkom. Blížili sme sa ku lúke a opäť vysoká trvá, horúčava a ovady. Radšej sme sa otočili. Nechceli sme sa zbytočne trápiť. Namiesto toho sme sa šli s malou Emkou trošku vyčlapkať do bazéne na záhradu. Máme z toho aspoň malé ponaučenie. Na Lysec to v lete už skúšať nebudeme.

 

Osobák na Martinské hole

Po dlhšej dobe som skúpil vybehnúť na Martinské hole. Celý čas som sa snažil bežať a nakoniec sa mi to aj podarilo. V niektorých stúpaniach to bolo o držku a len som sa tam knísal z nohy na nohu. Využil som len 2 skratky a tak bol pre mňa výsledný čas veľkým prekvapením. Stráne zastávka – Martinské hole chata som zvládol za 55 minút. Pre mňa veľmi pekný čas a myslím, že bude ťažké ho prekonať. Nie som žiadny Ultra bežec, takže sa nemám s kým porovnávať. Jedine so sebou samím. Uvidíme v budúcnosti. Celá táto skúška bola len taký pokus o zistenie mojej “formy”. Ozaj sa cítim lepšie a očividne na to reaguje aj moje telo.

Malé bilancovanie júna

S týmto mesiacom som veľmi spokojný. S malou Emkou sme si zažili veľa srandovných dní. Robí krásne a veľké pokroky. Vstáva ku veciam, chichoce sa, lieta po byte ako divá. Niekedy má svoje chvíľky, keď je mrzutá, ale nemôže sa predsa stále rehliť. Opäť sme nezaháľali a trošku sme cestovali. V júni sme boli pozrieť v Španej doline, Gaderskej doline na mlynčeky, na Kľačianskej Magure, Holiach, Necpaloch, pri vodopáde v Došnej a pokus sme mali aj na Lysec. Takže krásny mesiac za nami. Akurát nám ho na konci trošku znepríjemnil trhač Teddy, ktorý musel ísť na ďalšiu (už 3tiu) operáciu s chrbtom. Našťastie úspešne. Doma sme z toho neboli moc nadšení a prinieslo to medzi nás aj trošku nepohody. Ale ako sa mu po operácii polepšilo, tak to zlepšilo aj našu náladu.

Po športovej stránke som nadšený. Celkovo som mal 17 pohybových aktivít (vrátane behov, ktoré tu nespomínam). Takže každý druhý deň som sa hýbal, čo je veľký pokrok. Kondícia sa mi skutočne zlepšuje, čo vidím aj pri behoch. Osobák na Martinské hole, osobák na 5 a 10 kilometrov. Takže sa začína odzrkadľovať moja snaha. Postava sa mi tiež formuje. Dalo by sa zhodiť aj viac, ale opäť sme v mínuse a na váhe 96 kilogramov. Ako hovorievam. Jún bol krásny. Počasie sa zlepšilo, slniečko svietilo a hlavne prišli poriadne horúčavy, ktoré nám už ohlasujú príchod leta. Bojujeme ďalej.

pohybových aktivít

km najazdených a nabehaných

Celkovo úbytok váhy