Leto - krok po krôčku

Dátum: 4. september 2019

Kategória: O premene

Bolo to naše prvé spoločné leto v trojici. Nepamätám si, kedy naposledy som mal také krásne leto. Počasie prialo a tak sme spoločne vymysleli kvantum rôznych aktivít a výletov. Zažili sme takisto našu prvú letnú dovolenku. Nešli sme, ako väčšina Slovákov do zahraničia, ale rozhodli sme sa spoznávať naše krásne Slovensko. Týždenný pobyt na Liptov som pre nás troch výborný zážitok. O tom a mnohom inom sa dozviete v tomto článku.

Struhol som si dva preteky

Leto bolo veľmi plodné na rôzne preteky. Bohužiaľ ja som stihol len 2. Z toho som trošku sklamaný. Mal som naplánovaných asi 6 pretekov, ale vždy sa mi do toho niečo vopchalo a nemohol som sa zúčastniť. To ma celkom mrzí. Ale nevadí, nehádžem flintu do žita. Moja premena predsa len nie je o naháňaní sa za trofejami. Prvý beh som skúsil Folkušovskú sedmičku. O tom ako sa mi darilo som už písal v tomto článku. Druhým behom bol ďalší “trailový” beh. Tento krát v Mošovciach. Z tohto som bol skutočne nadšený. Výsledok nebol síce oslnivý, ale krásna trasa a prostredie okolia Mošoviec som si náramne užil. Aj o tomto behu sa môžete dočítať v samostatnom článku. Na pláne som mal ešte preteky v Kremnici, v Beniciach a hlavne v Gaderskej doline. Bohužiaľ nedalo sa. Možno nabudúce.

Opäť sme naskočili na sranda ligu

Ani som si nestihol užiť chvíľku bez veľkého futbalu a už som do toho spadol znova. Tréningy, prípravné zápasy a neskôr tie majstrovské. Opäť raz sa roztočil futbalový kolotoč. Manželka je z toho nesmierne “nadšená”, ale čo jej pri mne ostáva. Potešujúca správa je aspoň to, že sa nám v úvode nového ročníka celkom darí. Z piatich zápasov sme 4 vyhrali a 1 remizovali. Zatiaľ nám patrí priebežné 2 miesto. Vyzerá to tak, že nás čaká pekná sezóna.

Výlety

Leto je priam stvorené na to, aby človek cestoval – spoznával okolitý svet. Ani my sme neotáľali a túlali sa krížom krážom. Na všetky výlety sme sa snažili brať aj malú Emku. Už je to veľká parádnica a rada objavuje svet. Najprv sme boli navštíviť (opäť raz) Šútovský vodopád, potom rozhľadňu nad Strečnom, z ktorej je krásny výhľad na hrad Strečno. Prvý krát sme s malými obavami išli do Bojníc. Nevedeli sme ako malá Emka zareaguje na všetky tie zvieratká. Na naše prekvapenie ju to očarilo. Takmer na všetky “potvorky” reagovala s vypľaštenými očami. Aby toho nebolo málo, tak sme stihli navštíviť Čičmany a Rajeckú Lesnú.

Naša prvá spoločná dovolenka

Skutočne niečo krásne. Naša prvá dovolenka vyšla na jednotku. Obaja sme z toho mali mierne obavy. Predsa len sme šli na týždeň mimo nášho domu a báli sme sa, ako na túto zmenu zareaguje Emka. Ale pekne poporiadku. To kvantum vecí, ktoré bolo potrebné zbaliť nám úplne zapratalo auto. Miestami som mal obavy, či do auta zmestíme aj Emku a nás. Nakoniec sa to podarilo. (PS: A to sme skutočne nebalili hlúposti a takmer všetko (ne)využili).

Mlyny v Kvačianskej doline

Naše dobrodružstvo začalo posledný augustový týždeň. Konečne som si doprial v robote aj ja pár dní voľna. V pondelok sme naštartovali nášho tátoša a vyrazili smerom na Liptov. Prvou zastávkou boli Kvačany. Za hodinku sme boli na mieste. Emka si aspoň v aute trošku podriemala. Na parkovisku nás skešovali 3 € a vyrazili sme po peknom chodníku ku Kvačianskym mlynom na oblazoch. Trošku ma prekvapila trasa. Myslel som si, že pôjdeme pekne po rovinke. Opak bol pravdou. Už od začiatku sme šľapali do mierneho kopčeka. Veľa ľudí, čo tade skúšalo prejsť na bicykloch sa otáčalo (bicykel ani kočík na tejto trase neodporúčam).

Mali sme ľahučké tempo, lebo dlho popri nás kráčala aj malá Emka. Po ceste sme sa zastavili na malej vyhliadke a popri náučnom chodníku smerovali ďalej. Kedže bolo leto, tak sme stretli veľký počet turistov. Po asi hodinke sme boli na mieste. Kvačianske mlyny a ich prostredie sú skutočne úchvatné. Taká “pohodová” a oddychová atmosféra. V okolí pobehovali kozy a psi. Emka sa nevedela vynadívať. Mierne sme si oddýchli, nakŕmili Emku a vtom zahrmelo. Pre nás to bolo znamenie rýchleho presunu späť do auta. Ešte sme sa ani nestihli rozbehnúť a už začalo popŕchať. Preto sme sa rozhodli malú Emku schovať do turistického nosiča a zakryť pršiplášťom. A svete čuduj sa. Emka si počas celého ďaždivého presunu do auta poriadne zdriemla. My sme trošku zmokli, ale nebolo to nič hrozné. Skôr sme sa báli bleskov a hromov. Našťastie to prebehlo po kopcoch a nám sa nič hrozné nestalo.

Chopok a Ďumbier

V utorok sme mali menší oddych. Veronikinej spolužiačke z vysokej školy sa narodilo malinké bábätko,a tak sme ju išli pozrieť do Popradu. Po ceste sme sa ešte zastavili na vláčiky a miniatúry v Liptovskom Jáne. To bol pre malú taktiež veľký zážitok. Po návšteve sme sa zastavili v Popradskom Aquaparku. Pekné prostredie a malej sa skutočne páčilo. Bola to radosť pozerať, ako si vodu užíva. Na druhý deň prišiel akýsi vrchol našej dovolenky. Lanovkou sme sa vyviezli na Chopok a zamierili smer Ďumbier. Hrebeň Nízkych Tatier je skutočne nádherný. Krásne výhľady, menej ľudí a približne hodina a pol šľapania hore-dole po hrebeni. ALE povedzme si pravdu – neskutočne tam fučí. To sa dalo aj čakať všakže.

Malinká Emka bola ukážková. Všetko sme sa snažili naplánovať na ten jej režim a celkom to fungovalo. Po príchode na Chopok sme jej dali papať (za skalou, kde až tak nedulo). Naložili sme ju do nosiča a po chvíľke bola tuhá. Bol som aj rád, lebo ten vietor nebol vôbec príjemný a ona tam bola pekne schovaná. Tesne pred vrcholom Ďumbiera sa zobudila. Tam sme ju rýchlo prebalili, dali napiť a utekali späť na Chopok, lebo sme v diaľke videli ako sa blíži búrka.

Stihli sme to v poslednej chvíli. Prišli sme na lanovku a začalo hrmieť, blýskať sa a pršať. Niektorí ľudia ešte len smerovali na Ďumbier. Trošku som to nechápal, však museli vidieť, čo sa vonku deje. Ale tak, komu nie rady, tomu niet pomoci. Aj nám sa stal v lanovke zážitok, keď nám ju na pár minút vypli kvôli búrke. No malinká to zvládla s úsmevov a hojdanie si užívala. Trošku aj z nás opadol ten stret z toho, či sa niečo nestane.

Žiarska chata

Deň číslo 4 sme prežili na prechádzke smerom na Žiarsku chatu. Ak by mi teraz niekto povedal, že tam môžem ísť aj s kočíkom, tak mu nadám. Skutočne to bolo trápenie. Aj smerom hore, aj smerom dole. Malá síce spala, ale kvantum ľudí ju po chvíli zobudilo. Trmácali sme sa s kočíkom po zničenej ceste a neustále do mierneho kopčeka. Ďakujem pekne, ale nabudúce už bez neho. Naspäť bola malinká akási nespokojná a asi hodinu nám premrčala a preplakala. Nepomohlo ani to, že sme jej dali napapať. Hold niekedy to proste nejde, tak ako si človek naplánuje. Prostredie chaty je krásne aj jeho okolie, ale ja som z neho mal akýsi pokazený dojem. Nevadí, možno nabudúce.

V piatok som šiel konečne po 4 mesiacoch využiť môj narodeninový darček. Smerovali sme k Tatralandii, kde som mal lietať v tunely. Skutočne krásny darček. Tých pár minút som si užil, bola to výborná zábava. Predtým sme ešte navštívili Kontaktnú ZOO pri Tatralandii. To bol zase veľký zážitok pre Emku. Oči ako ihličky a všetky zvieratká chcela hladkať. V tejto Zoo sa jej skutočne páčilo.

Posledný deň našej dovolenky sme si odbehli na Hrebienok – Rainerku a Studenovodské vodopády. V skutku sme už boli aj radi, že sme sa podvečer dostali domov. Bol to krásny týždeň, ale dal nám všetkým trom zabrať. Moc sme si na tejto dovolenke neoddýchli vám poviem.

Malé bilancovanie leta

S malou Emkou sme si zažili veľa srandovných dní. Tak som si leto už dávno neužil. Oddych, pohodička, túlanie sa. Žili sme chvíľku v takej našej malej bubline. Tak to má byť.

Po športovej stránke som v rozpakoch. Celkovo som mal 30 pohybových aktivít. Takže každý druhý deň som sa hýbal. Ale nejako menej som chodil behávať. Trošku ma to mrzí, lebo bolo krásne počasie a všetko prialo dobrým športovým výkonom. Asi to bolo spôsobené aj tým, že sme boli takmer celé leto niekde na výlete, prechádzke a podobne. V septembri sa to budem snažiť zmeniť a opäť viac behať. A výsledok? V lete som zase niečo zhodil, dalo by sa povedať, že som už na 95 kilogramoch. Ide to pomaličky, no tlačím to dole. Niekedy my váha ukázala aj 93 kg, ale dosť to skáče. Celkovo som už od novembra dal dole 15 kilogramov a to je krásne číslo. Bojujeme ďalej a uvidíme, kde sa zastavíme.

Leto – krok po krôčku

Dátum: 4. september 2019 Kategória: O premene Bolo to naše prvé spoločné leto v trojici. Nepamätám si, kedy naposledy som mal také krásne leto. Počasie prialo a tak sme spoločne vymysleli kvantum rôznych aktivít a výletov. Zažili sme takisto našu prvú letnú dovolenku....

Mošovce TRAIL 2019 – pretek č. 4

Dátum: 15. júla 2019 Kategória: O premene Po týždni opäť na trati. Po Folkušovskej sedmičke som sa tentokrát ocitol v Mošovciach. Opäť raz v Turci. V Mošovciach sa konal druhý ročník preteku Mošovce TRAIL. Na tento pretek som mal chuť ísť okamžite, ako som ho našiel...

Folkušovská sedmička – pretek č. 3

Dátum: 10. júla 2019 Kategória: O premene Po dlhšej dobe opäť na štartovacej listine. Je to smutné, ale od posledného behu, na ktorom som sa zúčastnil ubehli 4 mesiace. Jednoducho nebolo času si ísť zapretekať a zmerať sily s inými bežcami. Víkendy mi vyplnil futbal a...