Mošovce TRAIL 2019 - pretek č. 4

Dátum: 15. júla 2019

Kategória: O premene

Po týždni opäť na trati. Po Folkušovskej sedmičke som sa tentokrát ocitol v Mošovciach. Opäť raz v Turci. V Mošovciach sa konal druhý ročník preteku Mošovce TRAIL. Na tento pretek som mal chuť ísť okamžite, ako som ho našiel na stránke www.beh.sk. Pôvodne sa malo bežať až na vrch Drienok (kde som ako Turčan nikdy nebol – koľká hanba), ale nakoniec musel organizátor trať zmeniť. Dôvody ostali všetkým utajené a ani organizátor nechápal, prečo nedostal povolenie od Správy Národného parku VF. A aké sú moje pocity z ďalšieho TRAILového behu?

Mošovský TRAIL 2019

Mošovský Trail je organizovaný združením GrandPrixTuriec. Tento beh písal ešte len svoju druhú kapitolu a možno aj z toho dôvodu sa na jeho štart prihlásilo len pár desiatok pretekárov. Na výber boli 2 trate. Jedna bola “rovinatá” o dĺžke 6 kilometrov. Tá druhá (ktorú som si vybral aj ja) bola náročnejšia. Merala približne 14 kilometrov a mierila do priľahlých kopcov. Celkové prevýšenie bolo okolo 500 metrov. Dokopy sa na obe trate prihlásilo 36 štartujúcich a z toho dôvodu sa obe trate bežali naraz.

Prečo sa vlastne nebežalo až na Drienok?

To je pre mňa záhada. Pôvodne som sa veľmi tešil, že na Drienok prvý krát vybehnem. Bohužiaľ pár dní pred pretekom prišla táto správa: “Žiaľ, na základe nesúhlasu zo strany Správy Národného parku Veľká Fatra k umiestneniu tratí 22 km a 12 km sme boli nútení tieto trate zrušiť. Je nám ľúto, že  si tento rok nevychutnáte výhľad z Drienku, ani atmosféru lesných chodníkov po jeho zdolaní. Veríme, že Vás osloví náhradná 14 km trať a neďakujeme za pochopenie, lebo ani my to nechápeme!!!”.

Nasledovalo mierne sklamanie. Nedá sa s tým nič robiť. A tak som si šiel zabehať aspoň na tento skrátený okruh. Vedel som, že aj ten mi dá poriadne zabrať a nič my nedaruje. Nie som ešte na takej úrovni, aby som si bez problémov behal takéto trate.

Samotný beh

Tentokrát som mal so sebou celý tým podporovateľov. Išla so mnou manželka, malá Emka, oco a ešte aj sestra. O motivátorov bolo postarané. Od rána sme sa s polovičkou naháňali, aby som sa stihol zaregistrovať. Nakoniec sme to stihli s pár minútovým predstihom. Na beh som si zobral aj bežecký batoh s vodou a mini kamerku, aby som si trasu zaznamenal. Výstup z nej príde už čoskoro (dúfajme!).

Už na štarte som sa sám seba pýtal, čo tu vlastne robím. A prečo? Okolo mňa samí nabehaní bežci. Možno 1 – 2 vyzerali, tak že to idú len skúsiť (ako ja) a to som bol presvedčený, že tí idú behať tú kratšiu trasu. No nič povedal som si, že nejdem vyhrať, ale niečo pre seba spraviť. Tak som to aj zobral a na štarte som sa zaradil tam, kam patrím. Na koniec štartovej listiny. Zaznel úvodný hvizd a šli sme nato. Na prekvapenie tempo na začiatku nebolo nijak prehnané a držali sme sa v skupinke. Utieklo nám len pár bežcov, ktorí očividne išli na výhru.

Prvé kilometre Mošovce Trailu

Prvé 2 až 4 kilometre sa bežali po rovinke, tak to šlo jedna báseň. Asi po pol kilometri som chytil celkom dobrý rytmus a šiel si svoje tempo. Nechcel som to prestreliť, keďže s trailovými behmi nemám ešte také skúsenosti. Po dvoch kilometroch sme sa dostali k Révajovskej aleji. Táto pasáž bola skutočne krásna (mám tip na prechádzku s mojimi babami). Následne sme zamierili popri chatkách do mierneho stúpania. Tu som sa nechal viesť davom a zle sme zabočili, takže sme sa museli asi 200 metrov vracať späť ku značkám trate. Ani som sa nenazdal a už sme boli na 5 kilometri a odbočke, kde sa rozdeľovali bežci. Doľava 6 km trať a doprava do kopcov 14 km trať.

To, čo ma následne čakalo som vôbec nepredpokladal a to je možno aj dôvod, prečo sme nesmeli bežať až na Drienok. Od lúk sme sa presunuli na úbočie lesa, lenže ten len tam už nebol. Len zvážnica a popri nej vyrúbané stromy. Krása. Takto si ničíme prírodu. Haldy dreva pripravené na odvoz. Nechápal som, také krásne prostredie a takto zničené.

Prvé problémy

Trošku frustrovaný, ako to na zvážnici vyzerá som spomalil. Nie len tým, čo bolo okolo mňa, ale videl som pred sebou dlhý stúpavý úsek. Toto bolo prvá previerka na tejto trati. Zvládol som ju a z nohy na nohu som pokračoval vpred. A zrazu ako zázrakom sme sa ocitli v krásnom lese. Postupne sa štartovacie pole roztrhalo. Predo mnou a ani za mnou nikoho. Len som dúfam, že nie som posledný. Pred pretekmi nás totiž organizátor upozorňoval na prítomnosť zvery a medveďov. Jeden macko ich prekvapil aj pri značení trate. Po asi 2 až 3 kilometroch tiahleho stúpania sme sa ocitli na rovinke v krásnom lese. Táto pasáž ma bavila najviac. Bola radosť behať po tenučkom chodníku, kam ozaj ani živá noha nezablúdi. Teda až na nás 20 odvážlivcov.

Zvyšok trate sme bežali lesom, ktorý chvíľku stúpal, aby následne klesal. Toto je asi to čaro Trailových behov. Skutočne som si to užíval. Aj som zabudol na to, že nevládzem. Samozrejme do niektorých prudkých stúpaní som riadne fučal a na niektorých miestach kráčal. No zase som to rozbehal a zbehy dole lesom som si náramne užil. Pol 1 hodine a 15 minútach som sa ocitol na vrchole Javoria s krásnym výhľadom. Na chvíľku som sa zastavil, napil sa a kochal sa tými výhľadmi. Ozaj krása. Po pár sekundách som už zase trielil do cieľa. Čakalo ma ešte nejakých 5 kilometrov.

Občerstvovačka a dojazd

Pri zbehu som dokonca dobehol dvoch bežcov. Celkom som sa potešil po tých kilometroch, čo som bežal sám. Prehodili sme pár slov (očividne behajú omnoho viac ako ja – čo ma teda vôbec neprekvapilo). Držal som sa ich ako kliešť a asi 3 kilometre do cieľa sme sa na chvíľku zastavili pri občerstvovacej stanici. Dali si pohár vody, prehodili pár slov s dobrovoľníkmi. Zistili, že na bežcov pred nami strácame asi 4 minúty a bežali ďalej. Postupne som ich tempu na rovinke nestíhal. A tak mi asi 1 a pol kilometra do cieľa ušli. Prebehol som okolo detského tábora do posledného kopca a videl Mošovce. Pri zbehu som zbadal aj môj “fanklub”. Čakali ma na cieľovej rovinke. Tľapol som si s malých chlapcom, ktorý prechádzal okolo s maminou a bežal ku Nike s malou. Dal im rýchlu pusu a utekal do cieľa.

Ten záver som si vyslovene užil. Úplne iný pocit ako som zažil pri polmaratóne v Tatrách. Za podpory organizátora s mikrofónom, potleskom od ostatných bežcov a ich fanúšikov a slovami, že každý kto dobehne Trail je víťaz som prešiel cieľovou páskou. Skutočne neuveriteľný pocit. Krásny beh a môj výsledný čas 1:36:05. Myslím si, že na amatéra celkom pekný výsledok. Navyše som sa na prekvapenie neumiestnil na poslednom mieste a za mnou dobehli ešte 4 bežci. Ale to nie je podstatné. Hlavne, že sme to všetci zvládli v zdravý a s dobrým pocitom na duši. Asi som objavil časo takýchto pretekov. Je to síce náročné, ale ten pocit voľnosti je neopísateľný. Mošovský Trail jednoznačne odporúčam skúsiť každému. A o rok už možno na Drienok.

Moje video z Mošovce TRAIL 2019

Články v tejto kategórii